Odraz od hladiny a skok s dopadom na lyžičku.
Slnko polámané cigaretovým dymom a ním zrazený mráz za chrbát.
A žmúrenie očami
a vôňa kávových zŕn
posypaná cukrom
v zátiší momentu do nekonečna,
kde to všetko končí.
Zašteká pes,
trpko je na jazyku,
a ty žena,
myšlienka,
konca máš,
snáď len na dne fliaš,
kde odvážny je zbabelec
a hrdina tupo civí,
kde zvraciame medzi váženými
a kde cti niet.
ach čia si len myšlienka strohá pochabá?!
zabiť a pochovať;
bárs aj boha preklínať,
len získať čo chcels´....
....a ďalej zabíjať.
Komentáre